Kto som?

Som v prvom rade človek, žena, matka, dcéra, sestra, babka, lekárka. Nachádzam sa na rázcestí života. Práve vystupujem z komfortnej zóny a skúšam novú cestu.

  • Verím, že všetko je možné, minimálne v mysli konkrétneho človeka.
  • Verím v jedinečnosť každého, koho stretnem a viem, že s niektorými sme si bližší už od prvého stretnutia a s niektorými sa naše cesty nepretnú.Ale baví ma stretávať a spoznávať nových ľudí, ich príbehy a byť spolu sediacim na ceste ich života akúkoľvek chvíľu.
  • Verím, že každý človek, ktorého stretnem, je buď môj učiteľ, môj žiak alebo môj priateľ.

Vyrastala som do 6 rokov v traumatickom prostredí, môj otec bol alkoholik a v opitosti bol násilnícky. Traumatické skúsenosti tohto obdobia sa uložili do hlbokých vrstiev mojej osobnosti a vďaka nim som sa stala vysoko citlivou na vnímanie trápenia a problémov u detí (ale aj dospelých) na mojej ambulancii. V mojej obľúbenej knihe Ženy, ktoré behali s vlkmi, som sa dočítala, že traumatické zážitky môžu byť iniciáciou do procesu vnútornej premeny, do spojenia so svojou inštinktívnou divokou podstatou svojej bytosti. Táto kniha ma výrazne ovplyvnila v mojom živote, vrelo odporúčam.

Ako teeneger som bola dosť rebel, to by mohli moje spolužiačky zo strednej rozprávať, ale po nastúpení na vysokú školu a po dovŕšení 21 roku, som sa naplno sústredila na dosiahnutie svojho cieľa, stať sa detskou psychiatričkou a mať svoju ambulanciu. Môj život bol vždy turbulentný, ale krok za krokom som si plnila svoj sen. Počas vysokej školy som sa stala matkou a po ukončení štúdia som sa vrátila späť do rodného kraja. Aj so svojimi dvomi pokladmi, mojimi dcérami. Písal sa rok 1996. A začala som pracovať na psychiatrickom oddelení na Sliači.

Práca ma nesmierne bavila. A popri práci som zároveň vychovávala moje dve ratolesti, moje poklady, už sú obe dospelé a sú matkami a teším sa, keď sa spolu stretneme, aké zrelé a vnútorne bohaté bytosti z nich vyrástli. Som na ne hrdá. Naučili ma veľa, o láske, o trpezlivosti, o hraniciach, o odpúšťaní, o dávaní šancí, o dôvere.

V 33 rokoch som si naplno uvedomila svoju zraniteľnosť v živote a spojila sa so svojou spirituálnou časťou cez zážitok, ktorý ma už navždy ovplyvnil, bola to životná kríza, ktorá pre mňa zmenila nazeranie na svet. V tom období som pracovala na detskom psychiatrickom oddelení v Kremnici a otvorili sa mi všetky detské zranenia. Vďaka môjmu vtedajšiemu terapeutovi MUDr. Vladovi Velickému sa mi ich podarilo všetky spracovať a scitlivieť sa ešte viac pre svoju prácu. Po troch rokoch každotýždenného terapeutického sedenia som nastúpila na Gestalt terapeutický výcvik a vytvorila si základný uhol pohľadu na prácu s klientom.

Od roku 2006 pracujem v cieli svojej cesty, na svojej ambulancii. Práca ma nesmierne baví a užívam si čas sprevádzania rodín a klientov. Pred 5 rokmi som sa zoznámila s rakovinou. Moja veľká učiteľka. Ale našťastie som pochopila jej posolstvo a úplne prekopala svoj životný štýl a zmenila veľa, a stále v zmenách pokračujem. Vnímam teraz svoj život ako novú šancu. A veľmi sa z neho teším a užívam si ho.

Baví ma byť pozorovateľom, sprievodcom, okrajovým účastníkom životnej púte iného človekaKaždý, kto so mnou zdieľal svoju cestu, bol jedinečný. Každý mi poskytol zas nový a nový uhol pohľadu na možnosť bytia a tá paleta je stále fascinujúca. Každý mi poskytol zrkadlo, v ktorom som sa mohla uvidieť a zároveň sa nájsť, kto som a kam kráčam.